Od c ako crêpes po p ako palacinky

Asi sa nenájde medzi nami nikto, komu by sa pri slove palacinky nevybavila kuchyňa mamy či starkej. Už vo vstupných dverách po príchode zo školy či na nedeľnú návštevu dokázala vôňa dokonale namiešaná z múky, mlieka, horúceho oleja a pár vajíčok vyvolať ten blažený pocit. Takto predsa musí voňať, radosť, láska, domov.

Obľubené jedlo malých i veľkých a nezáleží, či ho voláme palacinky, crêpes (francúzsky), pancakes (anglicky), placinta (rumunsky), palatsinta (maďarsky) či Pfannkuchen (nemecky) je na našich jedálničkoch od detstva až po starobu. Isté je, že názov pochádza z latinského placenta (čo znamená koláč, niektoré zdroje uvádzajú plochý koláč). Nielen slovo palacinky poznali už starí Rimania, ale si samozrejme, na palacinkách pochutnávali. Ako inak. Pravdepodobne bol pre nich vajíčkový a rýchlo pripravený pokrm ideálnou náhradou za chlieb. Či si ho pripravovali a užívali ako my, to sa už asi nedozvieme...

Príprava a spol.

Palacinky sa pripravujú ako tenké cesto z múky, mlieka, soli, cukru a vajíčok. Pečú sa na panvici a plnia sa maškrtami ako marhuľovým či jahodovým džemom, ovocím, šľahačkou, zmrzlinou a orieškami. Rolujú či skladajú. Cukrujú, flambujú, alebo sa vrstvia a zapekajú. Od čias Rimanov už asi každý národ, každý nápaditý šéfkuchár či každá dobrá gazdinka vymysleli niečo, čo tu ešte nebolo. Pokrokom je aj to, že palacinky sa z časti jedálneho lístka označeného ako Múčniky pomaly ale isto v mnohých reštauráciách, ktoré nájdete aj na obedvmeste.sk dostávajú aj do časti Hlavné jedlo. Opäť sa vracia doba, keď sa na palacinky začína pozerať nielen ako na maškrtu pre deti, ale ako aj na plnohodnotný obed. A nemyslím tým, že v obedových menu mnohých reštaurácií nájdete palacinky ako tú tretiu možnosť – tú bezmäsitú, vegetariánsku, tú najjednoduchšiu variantu pre ne-mäsožrútov. Skôr to, že palacinky sa aj v slovenskej gastronómii objavujú už ako aj hlavné jedlo. A otvárajú sa palacinkárne. A tam sa s palacinkami zaobchádza naozaj ako s hlavnou hviezdou jedálneho menu. Sladké s džemom? To je klasika. A čo tak na americký spôsob s javorovým sirupom? Alebo palacinková torta? Oslavujete, tak prečo nie! Máte rande? Čo tak pozvať ju na slávne crepes Suzette. Krásne, imaginárne vás vôňa týchto palaciniek prenesie do Francúzska. A ktorá žena by sa nechcela cítiť na schôdzke ako pravá dáma, Parížanka? Asi najznámejší recept na palacinky vymyslel v roku 1890 francúzsky kuchár Auguste Escoffier. Pripravil ich pre anglického kráľa Eduarda VII., ktorý jeden večer strávil na francúzskej riviére v spoločnosti barónky a herečky Suzanne Reichenbergovej, na ktorej počesť šéfkuchár následne palacinky pomenoval. A čím bola omáčka a príprava taká skvelá? Palacinky flamboval curaqaom a omáčka bola z mandarínkovej šťavy. Dnes sa často pripravujú z čerstvej pomarančovej šťavy a ako alkohol sa používa Grand Marnier, Cointreau alebo Triple sec.

Sladké či slané?

Všetky tieto variácie dokazujú, ako rôzne sa dá k palacinkám pristupovať. A naozajstnými odborníkmi na palacinky sú Francúzi, asi tak ako Taliani na pizzu. Ak navštívite vo Francúzsku palacinkáreň stretnete sa nielen s crêpes (na sladko), ale aj s galette (na slano). Môžete si objednať so syrom, parížškou šunkou, špenátom, lososom, údenou šunkou či dokonca s klobásou. A neboja sa ani sladko-slaných kombinácií. Taký karamel zo slaného masla. Už ho ponúkajú aj naše palacinkárne. Slané palacinky galette sú najpopulárnejšie v Bretónsku. Tu sa na palacinky používa lokálna tradičná surovina – pohánková múka, ktorá neobsahuje lepok. Cesto z takejto múky drží menej pohromade, a tiež sa takáto múka viac kazí, alle o pohánke si povieme niekedy najbližšie.

Takže ak ste dostali chuť na palacinky, vyberajte dobre nielen medzi slanou a sladkou, ale aj reštauráciami a palacinkárňami na obedvmeste.sk. Palacinky sú ideálne ako teplé hlavné jedlo, aj ako studený olovrant v kancelárii.